Vždy, keď ma niekto pozval na nejakú oslavu, svadbu či inú významnú udalosť, stiahlo mi žalúdok. Neviem či to tak majú aj iní ľudia, ale pre mňa sú spoločenské udalosti a príležitosti jedna hotová nočná mora. Niežeby som sa nerada zabávala alebo mala nervy z ľudí, či nejakú psychickú poruchu, ktorá mi neumožňovala cítiť sa v takýchto situáciách komfortne. Skôr vždy išlo o to, že ma to stále neskutočne veľa peňazí, ktoré nemám. Teda, mám, ale nie dosť (asi ako väčšina z nás). Preto pre mňa účasť na takýchto akciách predstavovala problém. Hlavne na takých, ktoré sa jednoducho nedajú odmietnuť.
Nie každá žena má talent na ženské veci
Niežeby som nevedela variť alebo by som sa nebola schopná postarať sama o seba. Išlo skôr o to, že som sa nikdy nevedela namaľovať ani učesať. So spoločenskými outfitmi som tiež mávala problém. Práve z tohto dôvodu som si to vždy musela zaplatiť, keď som nechcela vyzerať ako z cirkusu. Kaderníčku, kozmetičku, požičovňu šiat. No už mám toho naozaj plné zuby. Nechce sa mi vyhadzovať peniaze za takéto zbytočnosti, keď ich môžem využiť úplne inak a zmysluplnejšie. Pozvanie na svadbu od mojej kamošky ma skoro až nahnevalo. Každá žena je schopná sa upraviť sama, len ja nie. Tomu odzvonilo.
Určenie priorít
Vedela som, že za niečo peniaze budem musieť utratiť, chcela som ich ale minúť na niečo, čo možno neskôr využijem. Najprv to boli šaty. Môžem si predsa kúpiť nejaké, čo si potom ešte oblečiem. Zobrala som so sebou svoju sestru, aby mi poradila a keď som sa jej vysťažovala, prišla s ďalšími riešeniami. Navrhla, že si vlasy môžem len natočiť (čo zvládnem aj ja) a líčenie taktiež nemusí byť výrazné. Stačilo by, keby som si zvýraznila oči. Keďže sa neviem maľovať, poradila mi ardell mihalnice. Odkedy som si ich dala prvý raz, nerozumiem, ako som bez nich mohla žiť. Nepotrebujem si na oči dávať tiene ani nič iné. Toto mi dokonale stačí.