Nenávidím, keď sa ma niekto z rodiny opýta, čo robím. A kde pracujem. To sú otázky, ktoré mi vedia naozaj pokaziť celý deň. Pretože väčšinou sa stretávam len s tým, že vlastne nepracujem a že sa nenarobím a že by som si teda mohol nájsť aj inú prácu. A prečo by som to akože robil? Človek môže robiť čokoľvek, čo chce a je to len na ňom. A keď si to ja viem zariadiť tak, že môžem robiť prácu, pri ktorej nemusím robiť nič manuálne, je to jednoducho iba na mne, no nie? Ale pre niektorých ľudí to je iba akože práca a vlastne to ani práca nie je.
Už nemusím tvrdiť, že niečo robím.
Keď som začal robiť s kryptomenami , moja mama si myslela, že je leto a ja nemám brigádu. Aj keď som jej milión ráz hovoril, čo robím a prečo to robím. A aj to, ako to funguje. Keď sa niečo dialo alebo bolo treba susede pomôcť s práčkou, vždy povedala:,,Môj syn pôjde, veď on je doma, nič nerobí.“ Absolútne nechápala, že ja hrám o čas. A že je to pre mňa skutočne podstatné. Takže, nech sa deje čokoľvek, asi je najlepšie vykašlať sa na názor svojich rodičov a aj blízkych.
Mladí tomu rozumejú.
Dnes existuje toľko prác z domu, že mnohí ľudia si už nevedia predstaviť, že by mali robiť niečo iné. No napriek tomu presne poznajú ten pocit, keď sa ich starká alebo teta opýta, čo vlastne robí. Názor je vždy, taký, že vlastne nerobíš nič. A to ma deprimovalo. Tak odkiaľ mám potom peniaze, keď nič nerobím? To je otázka, ktorú by ste si mali položiť. Ale vždy musím povedať, že je to zbytočné vysvetľovať. Mladí tomu rozumejú. Mladí rozumejú aj kryptomenám a veciam okolo toho. A, česť výnimkám, ale väčšinou sa stretávam s tým, že ľudia nad štyridsaťpäť rokov takýmto veciam absolútne nerozumejú. Bol by som veľmi rád, keby sa to raz zmenilo. Ale kedy, to neviem.
