Vždy bola pre mňa prvoradá moja kariéra a až po tom všetko ostatné. Odmalička som túžila po tom, ako budem nezávislá žena, ktorá sa spoľahne len sama na seba. Chcela som byť absolútne nezávislá, čo teda zahrňovalo nielen mojich rodičov, ale aj môjho budúceho partnera. Neexistovalo pre mňa, že by za mňa niekto niečo zaplatil. Vždy som za seba všetko platila sama. Spoľahnúť sa sama na seba bol môj životný cieľ a ja som sa ho plánovala do bodky držať. Ale, napriek všetkému, som stále len človek. A navyše, som ešte aj žena. A to veci veľmi často a dosť komplikuje.
Ako väčšina z nás aj ja som spoznala muža mojich snov. Niekoho, kto ma podporoval. Niekoho, kto ma nikdy ničím neobmedzoval a bezvýhradne vo mňa ako v osobu veril. Takého človeka som pri sebe nevyhnutne potrebovala. On riešil svoje veci, ja zase svoje, no navzájom sme tvorili úplne dokonalý pár. Nikdy by som si nepomyslela, že sa do niekoho dokážem zaľúbiť takýmto spôsobom, ktorý nebude pripúšťať žiadne výhovorky, prečo by som sa nemala púšťať do vzťahu. Stalo sa to a ja som bola v siedmom nebi, presne tak, ako je väčšina zaľúbených žien. No ak sa má niekedy stať niečo, čo absolútne nečakáte, stane sa to práve vo chvíli, keď pociťujete, že ste v stave bezvýhradného šťastia. Nechávate život len tak plynúť, nechávate ho, nech si robí svoje veci. A vtedy príde niečo, čo vás totálne prevalcuje.
U mňa to bolo bezpochyby tehotenstvo. Nezáleží na tom, koľko som mala rokov, bábätko a zakladanie rodiny bolo to posledné, na čo som v tej chvíli myslela. Prvoradá bola kariéra a nemienila som sa jej vzdať kvôli tomu, že vo mne rastie nový život. Našťastie, môj partner ma opäť raz podporil, a preto sme začali vymýšľať. Ako to spravíme? Ako to zariadime, aby som nebola na materskej tri roky, ale len chvíľu a riešila si popritom svoje veci? Známi nám odporúčali detské centrum bratislava a musím povedať, že s ničím som nebola tak veľmi spokojná.
