Každý, kto má nejaký koníček veľmi dobre vie, že občas sa človek vie stať svojou záľubou priam posadnutý. Je to, ako keby ste boli drogovo závislý, no s tým rozdielom, že ste závislý od niečoho, čo vám v samej podstatne prospieva. Ja som možno nebol závislák od môjho hobby, no musím priznať, že som to trochu preháňal. Našťastie, v mojom okolí nebol nikto, komu by to prekážalo, takže som nemal žiadny dôvod na to, aby som s tým proste prestal. Miloval som rybárčenie a to bolo niečo, čo ma naozaj veľmi tešilo. Niet sa čomu čudovať, veď prečo by ma aj nemalo, no nie? Bol som v tom dobrý, tešil som sa, keď sa mi podarilo niečo uloviť, ale samozrejme som väčšinu rýb púšťal naspäť do rybníka.
Každý potrebuje rybárske náčinie
Jediné, v čom som mal skutočný problém bolo, že som dokázal minúť naozaj veľmi veľa peňazí na rybárske náčinie. Všetci veci, ktoré boli spojené s rybárčením som miloval, takže som ich v podstate kupoval úplne bez rozmyslu. Práve to bolo niečo, čoho som sa chcel zbaviť. Nezáležalo mi na tom, že som ich vôbec nepoužil alebo, že mi proste len stáli v skrini. Podstatné bolo, že som ich mal a na ničom inom mi nezáležalo. Okrem toho som však rád aj skúšal, čo mi najlepšie sadne a s čím budem najviac spokojný.
Nájdite si svoje miesto
Keď už som sa ako tak naučil rybársku techniku, skúšal som aj úplne iné veci. Kúpil som si navijak a s radosťou som sa pustil do chytania dravých rýb, ktoré mi ale dali poriadne zabrať. Bolo to niečo, s čím som bol proste stotožnený. Trávim na rybách veľmi veľa času. Je to moja veľká vášeň. A uvedomujem si, aké mám šťastie, že mi moja partnerka toleruje takéto výlety, ale zároveň sa na mňa nehnevá, že máme doma hotový sklad udíc. Čo mám na to povedať? Mám jednoducho šťastie a vôbec by som nemenil. Dúfam, že to tak aj zostane a ja budem chodiť na ryby so svojím synom.
