Naša planéta Zem je v našej slnečnej sústave unikátna práve tým, že na jej povrchu sa vo veľmi veľkom množstve vyskytujú práve vodné plochy. Vodné plochy jednoznačne rozmerovo a kapacitne prevažujú súš, ktorá tvorí len asi jednu tretinu zemského povrchu. Zvyšné dve tretiny pokrývajú práve už spomínané vodné plochy. Práve v moriach a oceánoch sa nachádzajú tie najhlbšie priekopy, najrozsiahlejšie stavby, ktoré sú vybudované živými organizmami. Oceány a moria sú zároveň územím, o ktorom máme pramálo informácii a o ktorých sa máme neustále čo učiť. Isté výpočty vedcov dokázali vyčísliť, že pokiaľ by bola Zem tvorená len hladkou guľou, tak by v prípade celoplošného pokrytia morskou vodou táto vrstva vody siahala do výšky asi dva a pol kilometra.
Život si v ranných fázach našiel cestu práve prostredníctvom morí a teda niet divu, že najrozmanitejšie, najokúzľujúcejšie a najfascinujúcejšie stvorenia sa nachádzajú práve v doposiaľ neprebádaných hĺbkach šírych oceánov a morí. Fauna a flóra morí nás vie stále prekvapiť novými a novými výtvormi. Všetky svetové oceány tvoria dokopy asi jedna celá tridsaťpäť miliardy kubických metrov morskej vody, ktoré však nie je na všetkých miestach rovnaké.
Tieto odchýlky spôsobujú rôzne fyzikálne vlastnosti. Najhlbšie miesto na svete sa nachádza práve priehlbinách morského dna, a je ním známa Mariánska priekopa. Morských priekop po svete je neúrekom a väčšina z nich dosahuje hĺbku cez šesťtisíc kilometrov. Už spomínaná Mariánska priekopa sa môže pýšiť takmer dvojnásobkom tohto čísla, a to je jedenásťtisíctridsaťštyri metrov pod morom. Jej najhlbším bodom je Challenger, ktorý je pomenovaný po lodi, ktorá ako prvá v histórii v roku 1951 zmerala hĺbku tejto priekopy. Jednou zo zaujímavostí je napríklad fakt, že slnečné svetlo nikdy nedosiahne dno tejto priekopy.
