Keď sa študenti angličtiny stretnú po prvýkrát s nepravidelnými slovesami, tak si mnoho z nich kladie otázky ako:
Prečo ich angličtina všetky potrebuje?
Nepravidelné slovesá veci iba komplikujú, tak prečo nebola anglická gramatika upravená, aby boli všetky slovesá pravidelné?
Toto sú dobré otázky, ale je ťažké dať na ne jednoznačnú odpoveď.
Jazyk je totiž komplexný celok, ktorý existuje a sa vyvíja spolu so spoločnosťou a pokusy o jeho umelé riadenie takmer nikdy neuspejú.
Niektoré prvky v gramatike alebo v slovnej zásobe prirodzene prichádzajú a odchádzajú tým, ako ich ľudia používajú.
Z jazyka však určitý jav nemôže zmiznúť len preto, že tak rozhodli niektorí jazykovedci. Vždy budú existovať protichodné názory. Podobne to bolo aj s nepravidelnými slovesami v angličtine.
Nepravidelné slovesá pochádzajú zo starej angličtiny, alebo sú odvodené od germánskych slov. Slová, ktoré sa pripojili k angličtine neskôr, už nie sú nepravidelné, ale využívajú príponu „-ed“.
Medzi lingvistami sa, samozrejme, viedli diskusie o reforme tejto časti gramatiky a odstránení nepravidelných slovies. Odporcovia tejto myšlienky však tvrdia, že nepravidelné slovesá sú historickým dedičstvom anglického jazyka a bolo by zločinom odstrániť tieto slová z používania.
Akýkoľvek jazyk nie je len prostriedkom komunikácie, ale je aj kultúrnou doménou národa, ktorá ukazuje, odkiaľ kultúra pochádza a ako sa vyvinula.
Takže, ak sa chcete naučiť po anglicky, nepravidelným slovesám sa nevyhnete a jednoducho sa ich potrebujete naučiť. Útechou vám môže byť to, že stará angličtina mala približne dvakrát toľko viac nepravidelných slovies ako tá dnešná, moderná.
